Detský hnev: Poznáte jeho najčastejšie príčiny?

Vo veku od 15 mesiacov až do 5 rokov je detský hnev súčasťou normálneho vývoja. Jeho intenzita záleží od samotného dieťaťa. Toto obdobie je obrovskou skúškou trpezlivosti aj pre rodičov. Ako zvládnuť obdobie hnevu a prečo vlastne prichádza?

Emócie sú úplne v poriadku

Asi každý čerstvý rodič, ktorý je v tejto úlohe nový, musí pochopiť, že emóciám sa deti učia, rovnako tak, ako ich zvládaniu. Preto je v poriadku, ak ich vyjadrujú. Vďaka nim môžeme rozumieť, čo dieťa prežíva, potrebuje a dlho sú emócie jediným nástrojom komunikácie s okolím. 

Za každým správaním dieťaťa je isté presvedčenie či cieľ. Pri chápaní emócií je preto dôležité si uvedomiť, že rodič by nemal skúšať zmeniť iba správanie dieťaťa. Jeho správanie sa zmení až vtedy, ak sa zmení jeho presvedčenie. Preto kľúčom k zvládnutiu hnevu je pochopenie príčiny. 

Detský hnev a vzdor

Ide o obdobie, ktoré mnohým rodičom naháňa strach ak ho ešte nezažili a prináša šedivé vlasy tým, ktorí ho práve prežívajú. Záchvaty hnevu prídu nečakane po tom, čo si napríklad dieťa nemohlo samé otvoriť jogurt, či nedostalo svoju penu do kúpeľa. Na nevydržanie. 

Záchvat hnevu je smršťou emócií ako zlosť, sklamanie, frustrácia. Pri batoľatách sa toto obdobie prejavuje plačom, bitím, hryzení. Často si rodičia myslia, že ich dieťa ich chce záchvatmi hnevu manipulovať. Omyl. Dieťa do veku 3,5 roka nie je schopné takejto myšlienkovej úvahy. Pravdou je, že v tomto období nemajú dostatočne vyvinutú časť mozgu zodpovednú za logické myslenie, preto konajú impulzívne. Aby sa dieťa skutočne naučilo ovládať svoje emócie musí na to dozrieť aj jeho mozog. Nečakajte preto od svojho pár ročnej ratolesti, že sa zvládne upokojiť v momente. Pravdou často je, že to nedokážeme ani my dospelí. 

Nezabudnite: Ak chcete regulovať a efektívne zvládnuť emócie dieťaťa, regulujte aj tie vlastné. Emočná nestabilita rodiča sa prenáša aj na deti a nesú si ju celý život!

Na čo sú dobré záchvaty hnevu?

Zvláštna otázka, čo poviete? A možno podivnejšie bude zistenie, že hnev nie je úplne na škodu. U detí sa za záchvatmi hnevu skrývajú neuspokojené potreby. Možno sa práve učí chodiť, chce objavovať a chytať nové veci, no namiesto podpory sa od rodičov dočká kriku, zákazu či stopky. Táto frustrácia ho rozruší a môže privolať záchvat hnevu. Záchvaty hnevu tiež môžu byť odrazom nenaplnených fyziologických potrieb ako smäd, hlad únava. Odborníci sa zhodujú, že záchvatmi hnevu odkazujú deti rodičom to, s čím sa nedokážu vyrovnať a volajú o pomoc. Dieťa tiež plačom a hnevom “vypúšťa paru” z nahromadených informácii, ktoré prijíma. 

Tipy, ako zvládnuť detský hnev

Skúste im predísť – určte pozerajte na režim svojho dieťaťa, zvyky, ktoré má a rešpektujte jeho limity. Ak viete, že po tom, čo ho vezmete zo škôlky býva hladné či unavené, vynechajte ešte zastávku u kamarátky či v obchode. 

Samostatnosť je liekom na hnev – nerobte za deti veci, ktoré už dokážu zvládnuť samé. Hoci im to bude trvať možno dlhšie, ako vám, nechajte deti budovať si svoju samostatnosť. Vďaka tomu znížite príležitosti na príchod hnevu. 

Uvoľnite emócie – škôlka, krúžky, priveľa stimulov a hračiek, z toho všetkého dieťa má emócie. Práve preto potrebuje možnosť uvoľniť ich. Podľa odborníkov je skvelou aktivitou na uvoľnenie emočného napätie tanec, vankúšové vojny či aktivity, ktoré vyvolávajú smiech. 

Láska lieči – návaly hnevu sú pre malé deti enormne náročné na zvládnutie. Keďže ešte nemajú vyvinuté logické myslenie, nevedia, že po vypätej emočnej situácii príde uvoľnenie, tomu sa naučia až vo vyššom veku. Vždy po záchvate hnevu dieťaťu ponúknite objatie, pohladenie a uistite ho, že to ťažké už pominulo. 

Tipy pre rodičov

V období vzdoru prechádzajú rodičia obrovskými skúškami. Tou asi najväčšou je po trpezlivosti schopnosť ovládať vlastné emócie. Preto je dobré pracovať na svojej empatii a sebaovládaniu. Tu je pár tipov ako na to.

Detské emócie neberte na ľahkú váhu – počúvajte vaše dieťa, nebagatelizujte jeho pocity, či potrebu povedať vám zaujímavý príbeh zo škôlky, či ihriska. Ak sa o dieťa nebudete zaujímať, jeho emočná inteligencia utrpí. 

Zastavte sa – ak sa dá aj vo vypätých situáciách skúste najprv prílev emócii rozdýchať a nestratiť spojenie s triezvou mysľou. Často ponúkne lepšie riešenie ako “horúca hlava”.

Zistite, či sú deti v bezpečí – ak nie, tak ich najprv zabezpečte. Odveďte ich prečo od rozsypaného skla, či od nahnevaných súrodencov, aby si neublížili a až potom začnite riešiť ďalšie kroky. 

Nastavte si zrkadlo – ako reagujete, keď vás dieťa osloví, tešíte sa s ním, prežívate jeho emócie spoločne? Úlohou rodiča vo výchove je tiež byť emočne stabilný, iba tak bude stabilné aj dieťa. 

Zdroje:
Zdroj obrázkov: freepik, pixabay

Miška

Copywriterka telom aj dušou. Milujem písanie, cestovanie a všetky nové výzvy, v ktorých môžem využiť svoje kreatívne „ja“.