Zdravé (batátové) hranolky

Batáty (áno, sú to tie exotické zemiaky s čudnou ružovkastou farbou, vo vnútri takmer až oranžové) sú v istom zmysle kontroverznou potravinou. Spravidla ich totiž človek buď miluje – alebo nenávidí.

Biologickú a nutričnú hodnotu batátom nemožno uprieť

Sú na tom po tejto stránke dokonca o niečo lepšie než klasické zemiaky. Majú viac vitamínu A aj C a tiež mnohých zo skupiny vitamínov B. Rovnako ako viaceré minerálne látky, ktorými iné druhy zeleniny práve neplýtvajú.
Na druhej strane majú o niečo vyššiu kalorickú hodnotu. Stále sa ale pohybuje v číslach, ktoré sú prijateľnými či dokonca až relatívne zanedbateľnými aj pri vyslovene diétnej strave.

Faktom však zostáva, že sladká chuť zeleniny je zvláštna

Je to niečo, na čo nie sme tak celkom zvyknutí. A čo je práve tým dôvodom, prečo niekto batáty úplne odmieta konzumovať. Možno je v tom istý paradox.

Za čias socializmu sme poznali kombináciu kuracích pŕs na prírodno a broskyne, to celé navyše zapečené pod plátkom syra. Alebo kombináciu pečeného kurčaťa a kompótu (marhuľového, čerešňového či „pre zmenu“ zasa raz broskyňového). Vtedy nám to všetkým chutilo. Je preto zvláštne, že v dnešnej dobe majú so sladkými zemiakmi problém spravidla práve zástupcovia stredného a zrelého veku, ktorí socializmus zažili. Lebo mladí ľudia sú nezaťažení komplexom návyku a radi ochutnajú aj pečený či grilovaný hmyz, ktorý v zelenine žije – nieto zeleninu samotnú, nech chutí akokoľvek.

Zdravé domáce batátové hranolky

To je recept, ktorý na tomto mieste ponúkame jednak milovníkom batátov na ich vychutnanie si v novej forme. A jednak ich odporcom, ktorí majú záujem dať sladkým zemiakom šancu.
Hneď na úvod by sme radi zdôraznili, že ide až o úplne jednoduchý recept. Zvládne ho nielenže začiatočník, ktorý doteraz v kuchyni iba utieral prach. Tieto batátové (a nie vyslovene sladké) hranolky dokáže totiž pripraviť aj šikovnejšie jedenásť či dvanásťročné dieťa a ktorýkoľvek pubertiak. Úplne vážne.

Čo na batátové hranolky potrebujeme, ergo ingrediencie

• Batáty v množstve podľa potreby (zhruba 2 stredne veľké zemiaky na jednu osobu – množstvo je teda závislé jednak od počtu stravníkov a jednak od účelu: či má ísť o zaujímavé bezmäsité hlavné jedlo, napr. ľahkú večeru alebo ide o prílohu k mäsu)
• trocha soli.
• trocha čierneho mletého korenia.
• trocha mletej červenej papriky (ak sa nájde iba pálivá, tak opatrne)
• trocha bazalky, oregana, provensálskej zmesy alebo niečoho podobného.
• primerané množstvo hladkej múky (obyčajnej či celozrnnej – hezohrá to v tomto prípade žiadnu rolu, i keď celozrnná je vždy zdravšia, samozrejme).

Popravde: tento recept by sa dal vyšperkovať rôznymi chuťovkami. Tie by ho síce ozvláštnili a urobili takmer hodným zverejneniu vo vyslovene kulinárskom blogu – lenže už by ho v tom prípade vedel pripraviť iba niekto so skvelo zásobenou kuchyňou. A presne o to nám nejde. Naopak.

Ak by ktorákoľvek uvedená korenina práve chýbala v „spajzičke“, nedeje sa vôbec nič! So štipkou kreativity a odvahy je možné bez obáv ju nahradiť nejakou podobnou.

A poďme na postup prípravy domácich batátových hranoliek

Batáty nakrájame na asi pol centimetra hrubé plátky, ktoré následne znovu priečne poprekrajujeme na rovnako hrubé hranolky. Tie nasypeme do väčšej misy, sklenej alebo kovovej. Posypeme primeraným čiže rozumným množstvom soli (radšej o niečo menej, nie je problém dosoliť na plechu) a všetkých druhov korenia. Na záver poprášime múkou.

Rúru dáme zohrievať na cca 180°C a medzitým pokračujeme v príprave.

Prstami oboch rúk zľahka premiesime celú túto „masu“ tak, aby sme hranolky zbytočne nepolámali, ale aby sa múka dostala podľa možností všade. Mala by čo najviac „oblepiť“ všetky hranolky, vytvoriť na nich obal.

(Ak sme ochotní postup si máličko skomplikovať, avšak zaručiť rovnomernejšie ochutenie hranoliek, môžeme si soľ a koreniny namiešať s múkou v separátnej mise. A hranolky zasypať takouto hotovou zmesou.)

Potom už len vysypeme oblepené hranolky na plech

A dáme piecť. Zemiaky sa pečú relatívne dlho, ale my ich máme nakrájané na pomerne tenké rezance. Preto ich po 20 minútach pečenia začneme kontrolovať: úplne drzo ochutnávame. Keď už nám chutia, vypneme rúru, hranolky v nej (v zatvorenej) necháme ešte zo päť minút dôjsť a vrhneme sa na ne. Pretože sme medzičasom stihli parádne vyhladnúť.