Veľkonočné zvyky a tradície naprieč Slovenskom

Veľkonočné sviatky sa spájajú s oslavou príchodu jari. U nás sú silno ovplyvnené kresťanstvom a kresťanskými zvykmi. Preto sa aj veľkonočné tradície a zvyky nesú v duchu pripomínania si udalostí okolo smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Mnohé z nich však majú pôvod v predkresťanských časoch a viažu sa k rôznym poverám a zvykom týkajúcim sa ovplyvňovaniu zdravia, prírody, úrody, plodnosti.

Veľkonočné sviatky

Veľká noc je skrátené pomenovanie celých veľkonočných sviatkov trvajúcich od Kvetnej nedele po Bielu sobotu (tichý týždeň). Veľkonočné sviatky uzatvárajú Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok.

Kvetná nedeľa bola typická vinšovačkami k prichádzajúcej jari a prichádzajúcim veľkonočným sviatkom. Malí vinšovači dostali výslužku – maľované vajíčko (kraslicu), ktorá symbolizovala nový život.

Na Zelený štvrtok si kresťania pripomínajú poslednú večeru Ježiša Krista na olivovej hore. Preto sa jedli rôzne zeleninové a zelené jedlá (špenátové, šalátové,…).V tento deň sa muži, ženy a mládež umývali v potoku čistou studenou vodou pre podporu svojho zdravia a ženy krásy.

Noc zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok bola podľa povier časom stretávania stríg a sabatu čarodejníc. Kresťania si na Veľký piatok pripomínajú ukrižovanie Ježiša Krista. Na niektorých miestach sa nezvoní, len rapká od štvrtku do soboty večera. V tento deň sa ani nevykonávajú omše. Zachováva sa prísny pôst – nejedáva sa mäso.

Na Bielu sobotu sa ľudia venovali vareniu a pečeniu jedál, určených na posvätenie. Počas dňa sa nekonajú omše, až vo večerných hodinách je vigília zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Počas Veľkonočnej vigílie sa znovu rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.

Veľkonočná nedeľa sa považovala za najväčší sviatok roka, preto sa nesmelo ani variť, dokonca ani krájať nožom. Všetko jedlo sa pripravilo na Bielu sobotu. Sviatočné jedlá sa naložili do košíka a zobrali sa na svätú omšu, kde sa posvätili. Na Veľkonočnú nedeľu sa konali aj zábavy pre mládež.

Na Veľkonočný pondelok chodili mládenci po domoch, kde mali dievčatá, aby ich mohli pooblievať čerstvou studenou vodou, ktorá mala byť symbolom zdravého života. K oblievačke sa vo väčšine oblastí pridalo aj šibanie dievčat pleteným korbáčom, aby sa pozitívne vlastnosti sviežich a pružných prútikov spletených do korbáča preniesli šibaním na dievčatá. Spoločným zvykom, ukončujúcim obdobie Veľkej noci, boli a sú na celom území Slovenska zábavy. Organizovala ich dospelá mládež v pondelok alebo utorok večer.

Špecifické veľkonočné tradície podľa regiónov

Zvyky na Veľkú noc sa v regiónoch odlišovali najmä v príprave tradičných veľkonočných jedál. Niektoré regióny mali svoje špecifické zvyky spájajúce sa so sviatkami jari, ktoré nikde inde nenájdeme.

Západné  Slovensko

Typickými jedlami počas veľkonočných sviatkov sú bohato obložené misy plné údeného mäsa, šuniek, vajíčok natvrdo, čerstvého chrenu a kyslých uhoriek. Medzi dezertmi sú obľúbené štrúdle makové, čerešňové, tvarohové, jablkové, bratislavské rožky, aj orechové a makové bábovky. Na Ponitrí sa na Bielu sobotu piekol špeciálny koláč nazývaný osúch.

Na zelený štvrtok v minulosti gazdovia a gazdiné v okolí Nitry obišli dvor štrngajúc zväzkom kľúčov, aby zahnali hlodavce. Podobne v okolí Bratislavy hospodári odháňali škodcov na poli búchaním cepmi o zem. Na veľkonočný pondelok prevažuje na západnom Slovensku šibačka, nad oblievačkou. Mládencov šibali dievčatá s veľkým korbáčom z vŕbového prútia, ktorý sa volal kocar. Tie im naň potom priviazali farebné mašle V tomto regióne sú západné vplyvy najsilnejšie a nové veľkonočné tradície a zvyky, ako hľadanie veľkonočných vajíčok poschovávaných po dvore a záhrade prinesených veľkonočným zajačikom sa udomácňuje aj v našich rodinách.

Stredné Slovensko

Na Bielu sobotu sa na Orave a Liptove piekol špeciálny kysnutý koláč nazývaný baba. V okolí Banskej Bystrice je obľúbeným jedlom jahňa plnené jahňacími vnútornosťami a rožkami, ako aj ruské vajíčka podávané so zemiakovým šalátom preliate domácou majonézou. Zo sladkých pokrmov dominuje pečený baranček.

Na Veľkonočný pondelok prevažovala od západu po stredné Slovensko, až po región Oravy, šibačka nad oblievačkou.

Severné Slovensko

V okolí Popradu a Liptova na veľkonočnom stole nesmie chýbať údená šunka, varené vajíčka a syrová hrudka.

Na Kysuciach ľudia na Zelený štvrtok triasli počas zvonenia zvonov stromami, aby zarodili veľa ovocia. Na Veľkonočný piatok podobne ako na Horehroní, aj na Liptove bolo zvykom klásť na hroby vajíčka, prípadne iné potraviny. V podtatranských dedinách, mládenci dostávali po oblievačke len občerstvenie. Vajíčka dávali dievčatá svojim kúpačom až po obede. Tieto vajíčka sa nazývali Písanky. Bolo to preto, lebo na vajíčku je vyškrabaná nielen výzdoba, ale aj veršík do ktorému mu dievčina mohla napísať aj to, čo by mládencovi nikdy sama nepovedala.

Južné Slovensko

Na Bielu sobotu v tomto regióne dosiaľ pečú baránka z masy pripravenej z vajec, žemlí a klobásy. Pripravuje sa tiež špeciálny koláč v Novohrade nazývaný mrváň, v Tekove nazývaný calta, v Honte piekli mrváne, ale aj makovníky a orechovníky. V Lučenci a okolí je zvykom variť kyslú vajíčkovú polievku. Vo Veľkom Krtíši je obľúbených ich typický syr – hrudka. Zaujímavosťou je ráno podávaná žihľavová praženica.

Obec Polomka bola výnimkou v pondelkovej oblievačke. Tu trvala oblievačka (známa ako kuparská) od rána až do neskorého poobedia.

Východné Slovensko

Na východnom Slovensku sa na Bielu sobotu pečie špeciálny kysnutý koláč nazývaný pascha, ktorý býva plnený tvarohom a hrozienkami. Je symbolom dobrej a hojnej úrody na poliach. Na Veľkonočnú nedeľu sa pripravoval takzvaný „sirek“, čo je špecialita z mlieka a vajíčok.

V tomto regióne sa najvýraznejšie zachoval zvyk posväcovania obradného jedla až do dnešných čias. Pondelkové veľkonočné tradície sú najmä o výdatnej oblievačke pred šibačkou korbáčom.